História Územie Švédska bolo obývané už počas doby kamennej. Najskorší obyvatelia boli zrejme lovci a zberači, ktorí sa živili najmä tým, čo im mohlo ponúknuť more (neskôr nazvané Baltským). Anglické slovo Sweden (Švédsko), pôvodne množné číslo (Švédi) od slova Swede (Švéd), je tzv. spätné tvorenie zo staroanglického slova Swēoþēod (krajina Suionov). Začiatkom stredoveku patrili Švédi medzi Vikingov. Pokresťančovanie v 12. storočí viedlo k zjednoteniu švédskeho štátu. Východno-západná schizma medzi katolíkmi a východným ortodoxným náboženstvom sa odzrkadlila v častých vojnách medzi Švédskom a Novgorodom, situácia sa upokojila v roku 1323 Nöteborským paktom, ktorým sa stanovili hranice.

Štokholm Štokholm (-slovenský normovaný názov; švéd. Stockholm) je hlavné a najväčšie mesto Švédska. Je to kultúrne, ekonomické, masmediálne a politické centrum krajiny. Je sídlom švédskej vlády, parlamentu a kráľovskej rodiny. Toto historické mesto leží na vyše dvadsiatich ostrovoch, spojených desiatkami mostov. Mesto leží pri ústí jazera Malären do Baltského mora a vďaka svojej polohe je nazývané tiež Benátkami severu. Žije tu 923 516 obyvateľov (31. december 2015), v mestskej oblasti 1 252 020 a v metropolitnej oblasti 2-milióny ľudí.

Náboženstvo

Švédsko prijalo kresťanstvo v 11. storočí. Od 16. storočia počas panovania kráľa Gustava Vasu prijalo Švédsko luteránstvo. Prví švédski reformátori boli Olaus Petri, Laurentius Petri a Laurentius Andreae. Od roku 1530 až do roku 2000 bola jedinou štátnou cirkvou Švédska luteránska cirkev, ku ktorej sa hlási väčšina obyvateľov krajiny (v roku 2010 70% populácie).

K ostatným protestantským cirkvám vo Švédsku (metodisti, baptisti, reformovaní) sa hlásilo 250 000 obyvateľov, tieto cirkvi spolu tvoria tzv. Koncil slobodných cirkví vo Švédsku. K islamu sa v roku 2009 hlásilo 450 000 až 500 000 obyvateľov, čo predstavuje 5% populácie.

Švédsko je jednou z najmenej náboženských krajín vo svete. Podľa prieskumu je vo Švédsku 46 – 85% ateistov..